amygdala

Ľudský mozog je jednou z najkomplexnejších štruktúr v celom vesmíre a stále predstavuje pre výskumníkov veľké hádanky. Súčasťou tohto prírodného zázraku je tzv amygdalaktorého funkcia je pre človeka životne dôležitá už od staroveku.

Čo je to amygdala?

Amygdala je súčasťou ľudského mozgu. Názov pochádza z gréckeho slova pre mandle, amygdale, a bol vybraný preto, lebo tieto dve oblasti v mozgu sa podobajú dvom jadrám mandlí. Preto sa na ne často odkazuje ako na amygdaloidné telo, t.j. komplex mandľového jadra.

Anatómia a štruktúra

Amygdala je súčasťou limbického systému a nachádza sa v prednej časti spánkového laloku. Pozostáva z dvoch podobných jadrových oblastí, ktoré ležia priamo pred hippocampom, blízko chvosta jadra kaudátu a dolného rohu bočnej komory.

Pretože amygdala obsahuje aj malý kúsok mozgovej kôry, je to druh prechodnej oblasti medzi mozgovou kôrou a jadrovou oblasťou ľudského mozgu. Amygdala sa dá rozdeliť do troch rôznych zón: bazolaterálny komplex, v ktorom sú umiestnené tri jadro lateralis, nucleus basalis a nucleus basolateralis, skupina centromediálnych jadier s jadrom centralis a nucleus medialis a skupina kortikálnych jadier, v ktorých Nachádza sa kortikálne jadro.

Tieto jadrá sú navzájom spojené veľkým počtom nervových vlákien a vzájomne interagujú. Okrem toho je amygdala tiež spojená s mozgovým kmeňom, hypotalamom nachádzajúcim sa v diencephalone a bazálnymi gangliami.

Funkcia a úlohy

Hlavná úloha amygdaly spočíva vo vývoji a spracovaní stavov úzkosti a súvisiacich fyzikálnych reakciách. Takže ukazuje napr. zodpovedný za skutočnosť, že srdcový rytmus drasticky zvyšuje a dych zachytáva v nebezpečných situáciách. Typické vŕtanie, keď sa náhle objaví strašná alebo vystrašená situácia, je tiež vyvolané spojením medzi amygdalou a motorickým systémom mozgu.

Pretože je spojený s hypotalamom, je tiež zodpovedný za signalizáciu potreby zvýšiť produkciu adrenalínu v nadobličkách. Adrenalín pripravuje telo na boj alebo únik z hroziaceho nebezpečenstva. Procesy, ktoré sa na to nevyžadujú, ako napríklad trávenie, sa potom dočasne obmedzia, aby sa poskytla energia pre dôležitejšie funkcie, ako je kardiovaskulárny systém. Amygdala zároveň spracováva emócie vyvolané strachom a zabezpečuje, že informácie alebo zážitkové udalosti sú spojené s emóciami.

To tiež hrá dôležitú úlohu pri emočnej klasifikácii výrazov tváre. Amygdala spracováva vonkajšie impulzy a výsledné fyzikálne reakcie. Amygdala môže tiež zintenzívniť určité emócie, ako je strach alebo hnev, a podieľa sa na (opätovnom) uznávaní situácií, ktoré už prežili. Traumatické zážitky sú uložené v amygdale a neustále porovnávané so súčasnými situáciami. Ak sa vyskytne podobná situácia, spustí sa práve opísaná fyzická a hormonálna reakcia.

Bez amygdaly nemôže vzniknúť strach ani agresia a nebezpečenstvo už nie je možné vyhodnotiť, jedna z najdôležitejších stratégií prežitia ľudskej evolúcie. Aj keď sa to v modernom svete samozrejme stáva čoraz menej dôležitým, keďže dnešný život má často len málo spoločného s bojom o prežitie v minulosti.

Svoje lieky nájdete tu

choroby

Amygdala hrá hlavnú úlohu pri rôznych poruchách úzkosti a paniky. Napr. Mnohé fóbie, t. J. Obavy z určitých vecí alebo situácií, sú spôsobené poruchami amygdaly, ktoré tieto veci mylne vnímajú ako hrozbu a vysiela organizmu príslušné signály.

V tejto súvislosti je však možné zovšeobecniť aj situácie vnímané ako nebezpečné, takže fyzické a duševné príznaky úzkosti, ako je nevoľnosť alebo panika, sa zdajú úplne neočakávané a náhle. Tento stav je vyvolaný nadmernou stimuláciou amygdaly, ktorá potom takmer bez rozdielu považuje situácie za nebezpečné, ktoré, objektívne vzaté, nie sú vôbec a spôsobujú, že postihnutá osoba zažije stav bez úzkosti bez zjavného dôvodu. Symptómy sú často vyvolané nevedome, t.j. bez akejkoľvek skutočne vnímateľnej pamäti traumatickej udalosti.

Situácie, ktoré vedú k vyvolaniu panických reakcií, sa z technického hľadiska nazývajú spúšťačmi. Nedostatočná funkčnosť amygdaly môže viesť k množstvu ďalších príznakov. Patria sem poruchy pamäti, autizmus, narkolepsia, depresia a posttraumatické stresové poruchy.Pri extrémne zriedkavom a geneticky určenom syndróme Urbach-Wiethe dochádza k kalcifikácii amygdaly. Pre postihnutých je preto veľmi ťažké pochopiť emocionálny význam výrazov tváre, najmä keď vyjadrujú strach.

Všeobecne majú málo spoločného s emóciami strachu. Takže nie sú schopní cítiť strach, ani to opísať ani spoznať u iných ľudí. Tento nedostatok strachu často spôsobuje, že postihnuté osoby môžu robiť správne rozhodnutia v kritických alebo nebezpečných situáciách, čo pre nich predstavuje veľké nebezpečenstvo.

V čase, keď duševné choroby rastú v západnom svete, je čoraz dôležitejší presný výskum amygdaly. Ako región v ľudskom mozgu, ktorý je nevyhnutný pre rozvoj a spracovanie strachu, hrá kľúčovú úlohu pri hľadaní nových a účinných metód liečby úzkostných porúch a rôznych foriem depresie.