pozornosť

pozornosť je dôležitou funkciou tela v mnohých ohľadoch. Má vplyv na prežitie človeka.

Aká je pozornosť?

Pozornosť je obrátenie myšlienok k určitým pocitom, konaniam, vnímaniu alebo iným myšlienkam.

Pozornosť sa zameriava na určité pocity, činy, vnímanie alebo iné myšlienky. Tým, že sa na ňu obráti mentálna aktivita, predstavuje ochranný mechanizmus pre mozog pred nadmernou stimuláciou vonkajšími vplyvmi.

Rozlišuje sa medzi fixáciou a kolísaním pozornosti, pričom každá forma je potrebná pre určité typy podnetov. Pozornosť je okrem toho rozdelená na zvukovú, vizuálnu a motorickú pozornosť podľa typu absorpcie stimulov.

Funkcia a úloha

Pozornosť má funkciu nasmerovania mozgovej aktivity na určité podnety. Z evolučného hľadiska to zabezpečilo prežitie ľudstva. Pozornosť upriamuje vnímanie na určité environmentálne podnety, ktoré sa tým dajú rozpoznať, vyhodnotiť a spracovať.

Ako príklad možno uviesť lovca doby kamennej, ktorého pozornosť upriamila pozornosť na hluk v húšti, ktorý viedol k úspešnému lovu. Podobne si moderné spoločnosti vyžadujú ľudskú pozornosť. V mnohých situáciách je dôležité rýchlo vnímať situáciu, posúdiť ju a primerane reagovať.

Zameranie vnímania zamerané na pozornosť chráni mozog pred preťažením spôsobeným nadmernou stimuláciou. Každý deň musí spracovať veľké množstvo vonkajších a vnútorných stimulov. Ak by sa niekto pokúsil vnímať všetky súčasne, zmysluplné a usporiadané reakcie by už neboli možné. Pozornosť preto riadi vnímanie a nasmeruje ho na dôležité podnety alebo podnety, ktoré sa v tejto chvíli javia ako dôležité.

V každodennom živote priťahujú pozornosť iba veci, ktoré sú pre príslušnú osobu relevantné. V tej istej situácii môžu dvaja ľudia vnímať úplne odlišné veci: zatiaľ čo jeden pozoruje krásne motýle na lúke, druhý v rovnakej situácii vníma ohrozujúce osie hniezdo o niekoľko metrov ďalej.

Reklama túto skutočnosť využíva pomocou kľúčových stimulov na vzbudenie pozornosti, o ktorej sa dokázalo, že priťahujú pozornosť, a preto ju vníma veľké množstvo ľudí v rámci cieľovej cieľovej skupiny.

Zameraná pozornosť je známa aj ako koncentrácia. Vnímanie je tu zamerané konkrétne na jeden bod, jediný stimul. V tejto situácii môžu byť maskované všetky ostatné environmentálne podnety, aby bolo možné analyzovať a spracovať zameraný stimul bez zdrojov rušenia. Táto zameraná pozornosť je často dôležitá, najmä v učebných procesoch.

Na rozdiel od toho je tu kolísavá pozornosť. Vnímanie tu neustále putuje od jedného environmentálneho podnetu k druhému, aby sa rýchlo pochopili a spracovali príslušné podnety. Táto forma pozornosti je potrebná v cestnej premávke, napríklad, keď sa súčasne vyskytne niekoľko relevantných situácií. Mozog sa musí vo veľmi krátkych intervaloch rozhodnúť, ktoré zo situácií sú relevantné pre jeho konanie, a podľa toho reagovať.

Svoje lieky nájdete tu

➔ Lieky proti poruchám koncentrácie

Choroby a choroby

Ostražitosť môže ovplyvniť veľa rôznych zdravotných stavov. Príčiny porúch pozornosti môžu byť neškodné a ľahko napraviteľné, ale môžu byť tiež vážne a nevyliečiteľné.

Jednou z najčastejšie pozorovaných porúch súvisiacich s pozornosťou je ADHD. Nejde však o narušenie úplnej pozornosti. Pri tejto chorobe je obmedzená iba zameraná pozornosť, t. J. Dlhšia koncentrácia na určitý stimul. Na rozdiel od toho je silne kolísavá pozornosť, čo znamená, že dotknutá osoba je neustále priťahovaná novými stimulmi.

Ostražitosť môže ovplyvniť aj ďalšie poruchy. Napríklad v prípade mozgovej príhody alebo mozgového krvácania môžu byť zodpovedajúce oblasti mozgu poškodené tak vážne, že už nemôžu kontrolovať pozornosť.

Aj s demenciou postihnuté osoby často trpia poruchami pozornosti. Podobne ako v prípade ADD sa tieto prejavujú nepozornosťou a neprítomnosťou, t.j. nedostatkom dlhodobej koncentrácie na určitý stimul.

Formy poruchy pozornosti sa môžu vyskytnúť aj pri depresii. Vyjadruje sa na jednej strane zníženou schopnosťou koncentrácie, na druhej strane je koncentrácia dotknutej osoby často zameraná na svoje vlastné vnútorné dilema. Odvrátenie sa od negatívnych myšlienok je pre týchto pacientov veľmi ťažké a často je to možné iba pomocou cudzích ľudí.

Jednou z neškodnejších a obnoviteľných príčin porúch pozornosti je nedostatok vitamínov a stopových prvkov. V tomto bode sa často spomínajú najmä vitamíny B a stopové prvky. Ak je telo dostatočne zásobované týmito látkami, t. J. Prostredníctvom zmeny v strave alebo výživových doplnkoch, je táto forma poruchy pozornosti na rozdiel od organicky vyvolaných látok ľahko liečiteľná.

Nízky krvný tlak môže tiež negatívne ovplyvniť bdelosť v dôsledku zníženého prietoku krvi mozgom. Ak sa táto príčina odstráni, zvyšuje sa schopnosť koncentrácie.

Ak sa človek tiež odlišuje v pozornosti podľa spôsobu prijímania stimulov, je možné ďalšie rozlíšenie poruchy pozornosti. Nie všetky oblasti absorpcie stimulov sú vždy rovnako narušené. Existujú pacienti, ktorí dokážu zvládnuť sluchové stimuly dlhší čas bez akýchkoľvek problémov, ale ktorých vizuálne vnímanie je jasne obmedzené.