ako Electrocochleography (ECochG) je metóda používaná v audiometrii alebo ušnej, nosovej a krčnej medicíne na zaznamenávanie elektrických potenciálov, ktoré senzorické bunky (vlasové bunky) v kochle vytvárajú v reakcii na akustické kliknutia alebo krátke tóny v rôznych výškach. môže byť.
Zaznamenávajú sa tri rôzne elektrické potenciály, ktoré umožňujú vyvodiť podrobné závery o funkcii vnútorného ucha v prítomnosti senzorineurálnej poruchy.
Čo je elektrochleografia?
Elektrocochleografia (ECochG) je postup, ktorý umožňuje merať a zaznamenávať elektropotenciály generované vlasovými bunkami v kochle vo vnútornom uchu v reakcii na akustické stimuly a porovnávať ich so vstupnými signálmi. Hlavnou funkciou vlasových buniek v kochley je prevádzať mechanické zvukové vlny na elektrické nervové impulzy, analogické frekvencii a objemu. V ECochG sa merajú a zaznamenávajú sa tri rôzne elektropotenciály ako elektrocochleogram.
Ide o mikrofónny potenciál, ktorý zodpovedá vstupným signálom, sčítavací potenciál, ktorý sa generoval vlasovými bunkami v reakcii na akustické podnety a nervový akčný potenciál, ktorý sa prenáša na zodpovedajúce aferentné vlákno sluchového nervu (vestibulocochlear nerv). Aby bolo možné dobre zaznamenať tri rôzne akčné potenciály, musí sa elektróda umiestniť čo najbližšie k slimákovi. Na tento účel je k dispozícii neinvazívna a invazívna metóda.
Pri neinvazívnej metóde sa elektróda umiestni do vonkajšieho zvukovodu v blízkosti ušného bubienka. Pri oveľa lepšom, ale invazívnom spôsobe sa jemná ihlová elektróda privádza cez ušný bubienok do slimáka.
Funkcia, účinok a ciele
V prípade rozpoznateľných porúch sluchu je dôležité vedieť, či ide o problém so zvukovým vedením alebo o zvukový pocit, aby sa mohla zvoliť cielená terapia alebo technická podpora. V prípade problémov so zvukovým vedením je porucha v jednej z mechanických súčastí načúvacieho prístroja vo vonkajšom alebo strednom uchu. Problémy s vnímaním zvuku vznikajú, keď je funkčne narušená jedna z „elektrických“ súčastí vo vnútornom uchu alebo sluchovom nerve (vestibulocochlear nerv) alebo v spracovateľských centrách v mozgu.
Existuje niekoľko testov a postupov na identifikáciu sluchu ako poruchy vodivosti alebo zmyslového zvuku. Ak sa zistí problém so zvukom, použijú sa ďalšie diagnostické postupy na zúženie príčinných faktorov. Jediným dostupným diagnostickým nástrojom na podrobné funkčné vyšetrenie vnútorného ucha alebo slimáka je elektrocochleografia, ktorá umožňuje diferencovanú analýzu jednotlivých zložiek slimáka. Akustické stimuly sú generované diagnostickým zariadením vo forme automatizovanej sekvencie takzvaných cvaknutí a krátkych tónov a prenášané do vonkajšieho zvukovodu pomocou malého reproduktora alebo trubice.
Fungujúci proces vedenia zvuku sluchu zaisťuje, že zvukové vlny sa prenášajú do slimáka a ušiek do slimáka. ECochG zaznamenáva a zaznamenáva proces prenosu zvukových vĺn na nervové akčné potenciály cez vnútorné a vonkajšie vlasové bunky v kochlei. Zistenia, ktoré umožňuje elektrocochleogram, sú zvlášť dôležité pre vývoj a prispôsobenie kochleárneho implantátu v prítomnosti závažnej formy kochleárnej senzorineurálnej straty sluchu.
ECochG tiež slúži ako jeden z diagnostických postupov, ktoré sa používajú pri podozrení na Menièrovu chorobu. Menièreho choroba je záchvatovitá choroba vnútorného ucha, ktorá je okrem sluchu a hučania v ušiach obzvlášť spojená so zmyslom pre rovnováhu a závraty. Táto choroba je nakoniec spôsobená nadprodukciou perilymfy, ktorá vyplňuje vnútorné ucho. Senzorurálna strata sluchu alebo hluchota je často založená na funkčnej poruche alebo úplnom zlyhaní vnútorných alebo vonkajších vlasových buniek, ktoré v zložitom procese premieňajú zvukové stimuly na potenciálne elektrické nervy.
V týchto prípadoch, za predpokladu, že sluchový nerv a spracovateľské centrá v mozgu sú neporušené, môže kochleárny implantát obnoviť časť sluchu, aj keď je pacient úplne hluchý. Platí to aj pre deti, ktoré sa narodili pre nepočujúcich a ktorých kochley nie sú použiteľné. Kochleárny implantát môžete umiestniť do 2 rokov. Váš mozog je stále mimoriadne schopný sa učiť, takže skúsenosti ukázali, že sluchové centrá v CNS sa obzvlášť dobre prispôsobia novej „sluchovej situácii“.
Implantát je vložený do slimáka a je bezdrôtovo spojený so záznamovým zariadením noseným na vonkajšej strane tela, ktoré spracováva prichádzajúce zvuky pomocou zložitých algoritmov a prenáša ich na implantát, ktorý potom stimuluje špirálový ganglión. Systém preberá celý reťazec spracovania zvuku od vonkajšieho zvukovodu cez ušný bubienok a kukly v strednom uchu až po transláciu zvukových stimulov do nervových impulzov v slimákovi vrátane.
Svoje lieky nájdete tu
➔ Lieky proti zápalu a zápaluRiziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Ak sa elektróda používa v elektrocochleografii, ktorá sa umiestňuje do vonkajšieho zvukovodu, postup je neinvazívny a nepožívajú sa žiadne chemické látky alebo lieky, takže tento postup predstavuje (takmer) žiadne riziká a nemá takmer žiadne vedľajšie účinky. Jediným rizikom je, že citlivá pokožka vonkajšieho ušného kanálika bude reagovať na zasunutie elektródy so zápalovými reakciami, ktoré môžu byť vo veľmi zriedkavých prípadoch bolestivé a vyžadujú ďalšie ošetrenie.
Riziko komplikácií sa mierne zvýši, ak sa použije ihlová elektróda, ktorá prechádza cez ušné bubienko a umiestni sa do vnútorného ucha. Výsledkom je, že ECochG je v podstate invazívne. Vo veľmi zriedkavých prípadoch - ako pri každom invazívnom postupe - môžu infekcie a zápaly vyvolať dovážané patogénne baktérie, ktoré si vyžadujú ďalšiu liečbu. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa na perforovanom ušnom bubne môže vyvinúť zápal, ktorý po vyhojení vedie k tvorbe jaziev, ktoré zhoršujú sluch.
Knihy o ušných chorobách
