fotografická pamäť sa tiež nazýva eidetický alebo ikonická pamäť určený.
Ľudia s fotografickou pamäťou majú dar, že si z pamäti pripomínajú určité detaily, čísla, písmená, obrázky alebo mená, akoby sa dívali na fotografiu.
Zatiaľ čo niektorí ľudia si pamätajú iba jednotlivé objekty, obrázky alebo situácie, iní dokážu reprodukovať celé stránky z kníh alebo novín z pamäte.
Čo je to fotografická pamäť?
Pojem fotografická pamäť opisuje v každodennom jazyku osobitnú schopnosť ľudí vedome alebo nevedome zapamätať si situácie, obrázky, čísla, písmená alebo objekty dlhšiu dobu bez chýb.
Ľudia, ktorým je tento dar priradený, sa ponoria do svojej pamäte, akoby na fotografii, pomocou ktorej vytvárajú presnú kópiu predtým senzorických informácií.
Úmyselne vycvičené pamäťové zručnosti, ktoré pomáhajú šachistom napríklad zapamätať si stovky hier, aby mohli hrať svoju hru úspešne, nie sú jedným z nich. V tomto prípade majú vedci tendenciu predpokladať, že majú dar na kombináciu, zapamätanie si určitých hier a ich použitie na stlačenie zmysluplných obrázkových konštelácií.
Psychológia hovorí o eidetickej alebo ikonickej pamäti alebo fenoméne.
Funkcia a úloha
Ikonická pamäť ukladá presné vizuálne informácie do zmyslovej časti mozgu počas niekoľkých sekúnd. Len málo ľudí je schopných uchovávať tieto vizuálne informácie na dlhšiu dobu mimo kultovej pamäte a neskôr ich presne reprodukovať. Táto časť kapacity pamäte sa z technického hľadiska nazýva eidetická pamäť.
Eidetikers môžu odpovedať na otázky a podrobnosti týkajúce sa obrázka alebo scenérie a pomenovať objekty. Populárnym príkladom je osoba, ktorá listuje knihou a potom si presne pamätá, ktorý riadok alebo pasáž je na ktorej stránke. Skutočnosť, že si dokáže pamätať jednotlivé riadky alebo pasáže čítania presne na stránku, neznamená, že porozumel obsahu.
Hoci ľudia používajú rozumne iba približne štvrtinu svojej mozgovej kapacity, zvyčajne nemajú fotografickú pamäť, pretože kapacita mozgu na absorpciu je obmedzená. Okrem toho je proces zabudnutia skôr nepodstatných informácií nevyhnutnou súčasťou pamäte.
Eidetikers sa ponoria do svojich spomienok ako na fotografii. Táto pamäť však nie je úplne reprodukovateľná. Od určitého veku sú deti s pamäťovou hrou „Memory“ často nadradené dospelým. Majú špeciálny darček na zapamätanie fotografií kariet lícom nadol a ich pozícií. Štúdie ukazujú, že približne päť až desať percent detí má eidetickú pamäť, ktorú neskôr strácajú, pravdepodobne kvôli neskoršej rekonštrukcii a zníženiu neuronálnych spojení zodpovedných za schopnosť pamätať.
Séria experimentov s ľudoopmi je ešte pozitívnejšia. Veľké opice si lepšie zapamätajú usporiadanie obrázkov a čísiel ako ľudia (ako ukazujú napríklad experimenty Inoue a Matsuzawa, 2007, Matsuzawa, 2009).
Dospelí berú do úvahy každodenný život, ktorý je zaťažený vysokými požiadavkami a informačnými dojmami, a spadajú do informačnej ekonomiky, s ktorou si pamätajú iba tie informácie a dojmy, ktoré sú pre nich dôležité, a väčšinu z nich zabudnú zo svojej pamäti.
Zmiznutie eidetickej pamäte po puberte je spojené s fenoménom zrýchlenia, zrýchlením vývoja, ktorý sa v druhej polovici minulého storočia prudko zvýšil a viedol k zásadným zmenám v našom každodennom živote.
Schopnosť presne si pamätať slová, obrázky, čísla a mená závisí od neuroplasticity mozgu a od jeho schopnosti opakovane meniť usporiadanie a odstraňovať spojenia. Vedci sa domnievajú, že nie je možné zapamätať si každý detail, akoby na „vnútornej fotografii“, a pripomenúť si ju neskôr.
Svoje lieky nájdete tu
➔ Lieky proti poruchám pamäti a zábudlivostiChoroby a choroby
Lekársky výskum naznačuje, že eidetická pamäť je spojená s poškodením temporálneho laloku v mozgu. Toto poškodenie sa vyskytuje veľmi skoro vo fáze embryonálneho vývoja. Väčšina postihnutých ľudí sú muži, mnohí z nich sú autistickí. Je známe, že majú výnimočnú schopnosť zapamätať si presné informácie a podrobnosti a kedykoľvek si túto pamäť vyvolať.
Obmedzená kapacita ľudského mozgu si vyžaduje výber dôležitých a nevedomých informácií. Tento mechanizmus je dôležitý, pretože inak by bol mozog zaplavený informáciami, ktoré nedokáže spracovať. Táto situácia predstavuje zvýšenú úroveň stresu, ktorá, ak trvá dlhšie, sa môže prejaviť negatívnymi účinkami, ako sú emočné prehnané reakcie a psychologické choroby.
Pojem „fotografická pamäť“ sa v každodennom živote nepoužíva jednotne. Po celé desaťročia si mnohí ľudia môžu pamätať takmer na všetky podrobnosti svojho života a ich sprievodné okolnosti, pričom mnohé dojmy majú iba sprievodný alebo nedôležitý charakter.
To isté platí pre cenu American Jill Price, ktorá si pamätá každý deň svojho života od roku 1980. V marci 2006 výskumníci v oblasti mozgu na Kalifornskej univerzite preskúmali zdanlivo fenomenálnu pamäť kalifornskej ženy a venovali jej štúdiu v odbornom časopise „Neurocase“. Jill Price si pamätá nielen každý deň svojho života za posledných 35 rokov, ale aj o okolnostiach, ktoré sa v tom čase udiali. Týmto spôsobom môže presne pomenovať otázku, čo sa stalo k určitému dátumu, ako napríklad letecká havária 19. júla 1989, ktorú sledovala v správach. Pripustila však, že sa o túto tému zaujíma obzvlášť, a uviedla, že si nepamätá veci, ktoré sú pre ňu nepodstatné, ako sú pamätné básne alebo historické údaje v detstve. Preto je Jill Price pravdepodobne autobiografickou spomienkou, v ktorej podvedomie ukladalo dojmy svojho života, ktoré boli pre ňu obzvlášť dôležité.
Výskum ľudskej pamäti stále vo všeobecnosti nie je založený na platných vedeckých základoch, keďže zatiaľ neexistujú jednotné znalosti.
