Dĺžka života sa počíta na štatistickom základe a vždy sa týka populácie v tej istej zemepisnej oblasti s rovnakými životnými podmienkami. Stanovuje sa pomocou úmrtnostných tabuliek. Okrem toho je predpokladaná dĺžka života platná iba v konkrétnom čase a môže sa v priebehu času meniť.
Aká je dĺžka života?
Očakávaná dĺžka života predstavuje priemernú očakávanú dobu, po ktorú bude živá bytosť žiť z určeného obdobia. Určuje sa pomocou tabuľky života, ktorá je založená na štatistikách smrti v minulosti a na modelových predpokladoch budúcnosti.
Očakávaná dĺžka života sa väčšinou počíta od času narodenia, takže pokrýva celé obdobie života osoby. Čím je však vyšší vek, zvyšuje sa štatistická dĺžka života žijúcej populácie zodpovedajúcej vekovej skupiny. Dôvodom je skutočnosť, že tí, ktorí už zomreli v tejto vekovej skupine, sa po výpočtovom období už do štatistiky nezapočítavajú.
Výpočet strednej dĺžky života je založený na extrapolácii súčasných životných podmienok do budúcnosti. Očakávaná dĺžka života sa však môže kedykoľvek zmeniť v dôsledku zmien životných podmienok.
ovplyvňovanie
Očakávaná dĺžka života je ovplyvnená mnohými faktormi. Tieto faktory vedú napr. B. z miestnych, kultúrnych a všeobecných životných podmienok. Aby bolo možné podrobne určiť, ako dlho je životnosť žijúcej osoby štatisticky životná, mali by sa okrem celkových sociálnych vplyvov zaznamenať aj miestne vplyvy.
Miestne vplyvy sú vyjadrené napríklad v daných podmienkach prostredia. Preto je pre ľudí rozhodujúce, okrem iného, či sú vystavení neustálemu znečisteniu z dopravy alebo z okolitých priemyselných spoločností. Žije v meste alebo v krajine? Aká vysoká je úroveň stresu pri práci? Aké ďalšie škodlivé vplyvy existujú? Úlohu zohráva aj lekárska starostlivosť v príslušnej rezidenčnej oblasti. Toto sú faktory miestneho pôvodu.
Všeobecné faktory sa týkajú daných ekonomických životných podmienok v celej krajine, všeobecného lekárskeho pokroku, výživovej situácie alebo všeobecného zdravotného uvedomenia.
Na rozdiel od predchádzajúcich generácií sa základné ekonomické životné podmienky výrazne zlepšili. Dnes sú hospodárske situácie, ktoré vedú k hladomoru, vylúčené vo všetkých západných priemyselných krajinách. Ozbrojené konflikty, ktoré predtým ovplyvňovali všeobecnú dĺžku života, sa v západnej Európe už dnes nekonajú.
Zdravotná starostlivosť priniesla revolučný pokrok v boji proti závažným smrteľným infekčným chorobám. S mnohými infekčnými chorobami sa teraz dá dobre bojovať s antibiotikami alebo sa ich masové očkovanie takmer úplne vyhubilo. Najmä boj proti epidémiám v posledných desaťročiach výrazne zvýšil priemernú dĺžku života.
Výrazne klesla aj detská úmrtnosť. Na druhej strane sa dnes v starobe vyskytuje mnoho takzvaných chorôb životného štýlu, ktoré možno vysledovať až k nezdravému životnému štýlu, ako je prejedanie sa, sedavý spôsob života alebo fajčenie. Lekársky pokrok sa však už dostal do stavu, keď výrazne znižuje počet úmrtí na tieto choroby. To tiež zvyšuje celkovú dĺžku života.
Najväčšie riziká predčasného úmrtia sú dnes také faktory, ako sú obezita (obezita), fajčenie, nedostatok pohybu, vysoký krvný tlak alebo cukrovka a genetické faktory, ktoré ovplyvňujú očakávanú dĺžku života.
Zistili sa aj rodové rozdiely. Štatisticky povedané, muži zomierajú skôr ako ženy. To môže mať veľa príčin. Napríklad muži často podstupujú vyššie riziká, a preto utrpia viac nehôd ako ženy. Muži sú častejšie ako ženy vystavení vyšším rizikám pri práci, a preto často trpia chorobami z povolania. Až donedávna bola zdravotná informovanosť mužov ešte menej výrazná ako informovanosť žien.
Biologické faktory však môžu hrať úlohu aj pri rozdielnej dĺžke života pohlaví. Diskutuje sa teda o hormonálnych a genetických príčinách. Napríklad sa uvádza, že mužský pohlavný hormón podporuje rozvoj arteriosklerózy a trombózy.
Okrem toho má človek iba jeden chromozóm X, zatiaľ čo chromozóm Y obsahuje iba informácie týkajúce sa pohlavia. Krok z. Ak sa napríklad v génoch chromozómu X nájdu genetické chyby, nemôžu sa kompenzovať druhým chromozómom X. Choroby, ktoré spôsobuje, môžu skrátiť priemernú dĺžku života mnohých mužov.
Choroby a choroby
Zvýšenie očakávanej dĺžky života však automaticky neznamená zvýšenie kvality života. Mnoho chorôb už nevedie k okamžitej smrti, ale pravdepodobnosť chronických chorôb sa zvyšuje s vekom.
Tieto choroby často drasticky znižujú kvalitu života. Napríklad sa často vyvíja reumatické ochorenie, ktoré je spojené s obmedzenou pohyblivosťou. Chronické kardiovaskulárne choroby sú tiež časté. V mnohých prípadoch sa vyvíja aj senilná demencia.
Výška požadovanej starostlivosti sa zvyšuje v súlade so zvyšujúcou sa dĺžkou života.V nadchádzajúcich rokoch bude preto medicína čeliť rastúcej výzve liečenia týchto tzv. Degeneratívnych chorôb takým spôsobom, aby sa udržala alebo obnovila kvalita života.
Existuje už niekoľko náznakov. Pokiaľ ide o Alzheimerovu chorobu, existujú nádejné prístupy k vývoju účinnej látky, ktorá môže chorobu aspoň zastaviť. V tejto oblasti však bude stále potrebný značný výskum.
Významný pokrok sa dosiahol aj pri kontrole kardiovaskulárnych chorôb, napríklad zavedením nových typov kardiostimulátorov. Lekársky pokrok v zásade umožní dosiahnuť významný terapeutický úspech pre všetky choroby súvisiace s vekom. Nielen medicína, ale aj zmeny v zdravotnom uvedomení musia okrem zvyšovania očakávanej dĺžky života prispievať k udržaniu kvality života tým, že sa vyhýba chorobám starších ľudí.
