nadsemenníka

nadsemenníka sú dôležitým reprodukčným orgánom mužského organizmu. Pri epididýme spermie pochádzajúce z semenníkov dostávajú svoju motilitu (mobilitu) a skladujú sa až do ejakulácie.

Čo je to epididymis?

Dva Epididymis (epididymis) sú dôležitou súčasťou mužských pohlavných a reprodukčných orgánov v miešku (miešok) vzadu a nad párovanými semenníkmi. Epidémia sa môže rozdeliť na hlavovú, chvostovú a chvostovú časť alebo chvostovú časť.

Slúžia ako skladovacie miesta a miesta zrenia pre spermie, ktoré do približne 12 dní prechádzajú približne 5 m dlhým silne kľukatým epididymálnym kanálikom z proximálneho segmentu (hlavica epididymidis alebo hlava epididymis) do distálnej časti (cauda epididymidis alebo epididymis tail), kde sú uložené až do nasledujúcej ejakulácie.

Počas prechodu cez epididymis dostanú spermie okrem iného svoju pohyblivosť (pohyblivosť), ktorá im umožňuje pohybovať sa nezávisle v ženskom genitálnom trakte.

Anatómia a štruktúra

Každý má veľkosť asi 5 cm nadsemenníka ležia v hornej zadnej oblasti semenníkov a zužujú sa smerom dole v tvare polmesiaca, kde sa otvárajú do úzkeho kanála. Všeobecne sa epididymis delí na segmenty hlavy, tela a chvosta.

Asi 12 až 15 kanálikov semenníkov (semenníkov) sa otvára do hlavy epididymis (caput epididymidis) a spája ako jednotlivé kanáliky ductus epididymidis (epididymis) epididymis s rete varla varlat. Tieto potom vedú k približne 4 až 5 m dlhému ductus epididymidis (epididymis), ktorý prechádza celou epididymis a ktorým musia spermie prechádzať. V cauda epididymidis (epididymálny chvost) sa ductus epididymidis zlúči s ductus deferens (vas deferens).

Epididymálne kanáliky sú lemované dvojvrstvovým stĺpcovým epitelom, na ktorého povrchu je veľké množstvo stereovilov, ktoré zaisťujú zväčšenie povrchu a zvýšenú absorpciu a sekréciu. Epididymis je pokrytý tzv. Tunica vaginalis testis (peritoneálny obal).

Funkcie a úlohy

nadsemenníka zohrávajú dôležitú úlohu pri rozmnožovaní ako úložisko a dozrievanie. Doteraz nevyspelé spermie prechádzajú dozrievajúcimi efektorovými kanálikmi (kanálikmi) do epididýmu.

Pri vstupe do epididymis nie sú spermie pohyblivé (nie sú schopné pohybu), a preto nie sú schopné oplodniť vajíčko. Počas ich priechodu cez epididymis alebo epididymálny kanálik sa v kontakte s epitelovou stenou aktivuje tunelový proteín (proteín) v dôsledku kontaktu s epitelovou stenou, ktorej epitelové bunky vylučujú glykoproteíny adsorbované spermatom, čo zaisťuje absorpciu iónov vápnika, čím je zaručený charakteristický kontrakčný pohyb spermií.

Predtým, ako spermie získajú túto pohyblivosť a môžu sa pohybovať nezávisle, nezrelé zárodočné bunky sa stanú peristaltickými, t. transportovaný kontraktilnou aktivitou spojivového tkaniva (myofibroblasty) cez hlavu a telo. Mierne kyslé prostredie v epididýme inhibuje motilitu spermií (tuhosť kyselín).

Spermie sa však môžu oplodniť iba v ženskom genitálnom trakte prostredníctvom tzv. Kondenzácie (aktivačný proces). Zrelé spermie sa uchovávajú a zhromažďujú sa v chvoste nadvarlete, kým sa počas ejakulácie neuvoľnia z nadvarlete do vas deferens.

choroby

Najbežnejšia choroba nadsemenníka pozostáva z akútneho alebo chronického zápalu, tzv. epididymitída, ktorú možno pripísať rôznym príčinám.

Napríklad epididymis sa môže zapáliť v dôsledku sexuálne prenosnej infekčnej choroby (vrátane chlamydií, kvapavky), ktorá sa rozšírila do epididymis. Epididymitída môže byť tiež spôsobená šírením bakteriálnych infekcií prostaty alebo močového mechúra (vrátane Escherichia coli, Proteus mirabilis, enterokokov, Klebsiella, Pseudomonas aeruginosa) cez spermatickú šnúru a vazektómiou alebo resekciou prostaty.

Zápal epididýmu sa zvyčajne prejavuje vo forme opuchu a výraznej bolesti v miešku a epididýme. Ak sa epididymitída nelieči, môže viesť k tvorbe abscesov a / alebo degenerácii jemných epididymálnych kanálov a nakoniec semenníkov, a tým spôsobiť neplodnosť.

V zriedkavých prípadoch možno v súvislosti s Hippel-Landauovou chorobou zistiť autozomálne dominantné dedičné nádorové ochorenie, benígne (benígne) nádory v epididýme (cystadenomy), ktoré môžu viesť k neschopnosti reprodukcie, ak sa vyskytnú na oboch stranách. Najbežnejším nádorom epididýmu je väčšinou adenomatoidný nádor čerešne (tiež mezotelióm), ktorý je väčšinou benígny.

Okrem toho môže byť ochorenie príušníc (kozie peter) spojené s orchitídou (zápal semenníkov) približne v 20 až 30 percentách, čo môže vo veľmi zriedkavých prípadoch ovplyvniť aj epididymis. Okrem toho sa v epididýme môžu prejaviť cystické štruktúry (spermatocele), ktoré sa liečia chirurgicky iba vtedy, keď je to sprevádzané bolesťou a keď sa dokončí rodinné plánovanie.

Typické a bežné choroby semenníkov

• epididymitída
• Rakovina semenníkov
• Neostúpené semenníky (Maldescensus varlata)
• Bolesti semenníkov