Dôvera opisuje duševný stav bezpečnosti s ohľadom na vlastné schopnosti, silné stránky, výhody a vlastnosti.
Čo je to dôvera?
V psychológii sebadôvera opisuje duševný stav človeka, ktorý dáva celkový obraz o sebe v celkovom pozitívnom svetle a považuje sa za človeka so zručnosťami, silnými a zásluhami. Tento vnútorný postoj teda ovplyvňuje vonkajší vzhľad.
Sebavedomí ľudia sú presvedčení o väčších výzvach, často dokážu komunikovať s ostatnými a potrebujú málo vonkajšej pomoci, aby sa dokázali presadiť a presadiť vo svojom prostredí. Sebadôvera je preto duševne zdravým človekom žiaducim stavom.
Môže sa vyvinúť zo zdravého pocitu sebaúcty, ktorý sa musí rozvíjať a rozvíjať ako prvý krok k väčšej sebadôvere. Predpokladom je uznanie vlastnej osobnosti, či už prostredníctvom vlastného myslenia, alebo priradenie charakteristík prostredníctvom vonkajších vplyvov.
Pojem sebavedomia nemôže znamenať len jednu osobu; aj skupina niekoľkých ľudí môže prejaviť sebavedomie v ich vzhľad.
Funkcia a úloha
Sebadôvera je výsledkom mnohoročnej sebareflexie, ktorá je tiež dôvodom, prečo veľa mladých ľudí má stále problémy so sebadôverou v každej situácii. Skúsenosti im musia najskôr pomôcť spoznať vlastnú osobnosť a vnímať ju ako hodnotnú.
Sebadôvera sa môže rozvíjať aj tým, že patrí do skupiny, ktorej hodnoty a vlastnosti sú akceptované a akceptované ako vlastné. Výsledkom sebavedomia je cieľavedomé, sebavedomé a nebojácne správanie, ktoré ľahko vedie ostatných k nasledovaniu tohto nápadu.
Pretože sebavedomie tiež súvisí so skúsenosťami, sebavedomí ľudia vedia, čo v každodenných situáciách očakávať. Vyvíjajú bezpečný spôsob, ako sa s tým vysporiadať a naučia sa dôverovať sebe, čo im dáva pocit bezpečia. Kombinácia dôvery a bezpečnosti je to, čo udržuje sebavedomie nažive a zaisťuje, že budete pristupovať k novým situáciám so zvyčajným starým sebavedomím, pretože ste v dôveryhodnom a bezpečnom duševnom stave, a teda zostávate bez strachu.
Dôležitý pracovný pohovor, prezentácia v práci, narodenie a výchova dieťaťa a podobne náročné životné situácie sa spravujú lepšie a pokojnejšie prostredníctvom postoja sebavedomia, než keby sa osoba, ktorá má pochybnosti, v rovnakej situácii pohybovala.
Choroby a choroby
Sebadôvera človeka vzniká po mnoho rokov a vyžaduje si rozsiahly osobný rozvoj. Preto sa považuje za stav duševného zdravia a takmer nemôže vzniknúť z (duševných) chorôb.
Samozrejme, nielen duševné choroby, ale aj fyzické problémy všetkého druhu môžu znížiť sebavedomie, pretože útočia na sebaúctu ľudí. Nízka sebaúcta je jednou z najväčších prekážok sebavedomia a vyskytuje sa najmä u dospievajúcich a mladých dospelých.
Nedostatok sebavedomia v tomto veku spolu s nedostatkom sebaúcty môžu viesť k rozhodnutiam, ktoré sú určené na zlepšenie schopnosti mať radi seba - často sú však následky závažné. Poruchy príjmu potravy sú dôsledkom tohto cyklu, pretože môžu vzniknúť okrem iného aj preto, že postihnuté osoby si vyvinou nedostatok sebaúcty svojím vonkajším vzhľadom a stratia realistický pohľad na svoje vlastné telo. Vidíte skreslený obraz seba samého a reagujete naň, ale už viac na realitu.
Na druhej strane sa nadmerné sebavedomie, ktoré vychádza zo sebavedomia, nazýva patologický narcizmus. Aj tu dotyčná osoba stráca kontakt s realitou, pretože jej subjektívne sebavedomie prejavuje príliš pozitívny obraz. Narcizmus sa prejavuje okrem iného aj nadmerným sebavedomím.
Nedostatok sebavedomia nie je len problémom v mladom veku, ale stáva sa tiež dôležitý aj so zvyšujúcim sa vekom a môže viesť k veľmi podobným klinickým obrazom ako v puberte. Odhaduje sa, že okolo 60 rokov je sebadôvera človeka najvyššia, pretože doteraz si dokázal dobre rozvíjať svoju vlastnú hodnotu.
Seniori vo veku nad 60 rokov však môžu mať ťažké udržanie tejto sebavedomia kvôli rôznym sociálnym a zdravotným vplyvom. V dospelosti je sebavedomie silne formované sociálnymi vplyvmi, napríklad profesionálnymi alebo rodinnými úspechmi a neúspechmi, priateľstvami a vzťahmi. Pretože mnoho spoločensky žiaducich faktorov býva v starobe stresujúcich, u starších ľudí je sebavedomie ťažšie. V spoločnostiach, v ktorých je vek vnímaný menej negatívne ako vo väčšine západných krajín, je to úplne iné. Tu sa starnutí ľudia vnímajú ako centrum spoločnosti a výsledkom je časté zvyšovanie sebavedomia.
.jpg)
.jpg)
