citlivosť

Pod citlivosť medicína chápe vnímanie ľudí. To zahŕňa pocit a citlivosť.

Aká je citlivosť?

Medicína chápe citlivosť ako vnímanie človekom. To zahŕňa pocit a citlivosť.

Lekári opisujú citlivosť ako schopnosť vnímať rôzne pocity. Táto schopnosť spočíva predovšetkým v pocite. Okrem toho sa pojem citlivosť používa aj na základnú citlivosť psychologického a fyzického systému tela. Ak je zvýšená citlivosť, nazýva sa to idiosynkrasy.

Termín citlivosť pochádza z latinského slova „sensibilis“. Preložené znamená niečo ako „spojené s vnímaním, pocitmi a zmyslami“ alebo „schopné cítiť sa“, keď sa tento výraz vzťahuje na človeka. Pretože každý človek sa rodí so zmyslovými schopnosťami, je to v zásade citlivá bytosť.

V konečnom dôsledku psychologická citlivosť závisí od toho, ako ľudia vnímajú svoje prostredie a ako sa ich filtre vnímania vyvíjajú v mozgu. Rolu môžu zohrávať aj pády a pády v živote.

Funkcia a úloha

Citlivosť je komplexný výkon ľudského nervového systému. Citlivé vnímanie možno rozdeliť na kvalitu a kvantitu. Vo vyšších centrách centrálneho nervového systému (CNS) vedú k subjektívnym pocitom. Citlivosť je ovplyvnená fluktuáciami v rámci jednotlivca a medzi jednotlivcami. To znamená, že ľudia vnímajú rovnaké podnety rôznymi spôsobmi.

Podľa fyziologických a anatomických aspektov je citlivosť rozdelená do rôznych oblastí. Niekedy sa však často prekrývajú. Napríklad rozdelenie je založené na umiestnení generovania stimulu. Zahŕňa to vnímanie vonkajších podnetov cez kožu a sliznicu (pozri tiež exterocepciu) a vnímanie vnútorných podnetov (interocepciu). Posledné uvedené vnímanie možno rozdeliť na vnímanie podnetov, ktoré pochádzajú z vnútorných orgánov (viscerocepcia), a vnímanie stavov pohybu a napätia v pohybovom aparáte (propriocepcia).

Ďalšími kritériami sú umiestnenie príjmu stimulu, ako je citlivosť povrchu a hĺbky a typ prenášaných stimulov, ako napríklad jemné vnímanie dotyku, tlak a vibrácie (epikritická citlivosť) alebo hrubé vnímanie teplôt a bolesti (protopatická citlivosť).

Ďalej sa rozlišuje medzi typmi receptorov, ako je tepelný príjem chladu a tepla, mechanorecepcia tlaku, dotyk a napínanie, chemorecepcia parciálneho tlaku oxidu uhličitého, parciálneho tlaku kyslíka alebo hodnoty pH, nocicepcia bolesti alebo smer vnímania. Toto možno zasa rozdeliť na hmatové a hmatové vnímanie. Pri haptickom vnímaní je objekt aktívne cítiť, zatiaľ čo pri dotykovom vnímaní ide o pasívne vnímanie dotyku. Tieto zhruba kategorizované formy citlivosti možno pripísať vedúcim anatomickým štruktúram a špeciálnym fyziologickým procesom.

Citlivé stimuly sú zachytávané určitými nervovými zakončeniami, ku ktorým u. a. spočítajú sa Merkelové bunky, svalové vretená a Ruffiniho telá. Nervy prenášajú stimuly smerom k dorzálnemu koreňu miechového ganglia. Z tohto miesta sa citlivé stimuly dostávajú do vyšších centier, ako je mozgová kôra a talamus cez miechu. Za prenos citlivých podnetov zvonka do centrálneho nervového systému sú zodpovedné rôzne miechy. Patria sem predný spinocerebelárny trakt, zadný spinocerebelárny trakt, predný spinothalamický trakt, laterálny spinotalamický trakt a zadný funiculus.

Svoje lieky nájdete tu

➔ Lieky na parestéziu a poruchy obehového systému

Choroby a choroby

Ak dôjde k patologickej strate citlivosti, lekári hovoria o poruchách citlivosti. To znamená neurologické príznaky, ktoré spôsobujú čiastočnú alebo úplnú stratu citlivosti. Poruchy citlivosti sa môžu prejavovať veľmi odlišne. Je teda možné, že je narušený pocit bolesti, dotyku, teploty, pohybu, vibrácií, polohy a sily.

Medzi najbežnejšie senzorické poruchy patria kvalitatívne zmeny. Tento výraz zahŕňa abnormálne pocity, ako je elektrizujúci pocit, brnenie alebo kožušina. Poruchy sa zvyčajne objavujú v oblastiach zásobovaných jednotlivými nervami alebo na koncoch končatín. Zodpovednosť za túto formu poruchy citlivosti je väčšinou nadmerná vzrušivosť nervových vlákien alebo citlivých receptorov.

Kvalitatívne zmeny sa delia na dysestéziu a parestéziu. Pri dysestézii sú postihnutí vnímaní nepríjemní. Parestézia spôsobuje nepríjemné alebo dokonca bolestivé pocity bez toho, aby bol prítomný špecifický stimulačný stimul.

Citlivé vnímanie sa tiež môže úplne znížiť alebo úplne zlyhať. Pacienti už v postihnutých oblastiach nevnímajú žiadne pocity. Úplné zlyhanie sa nazýva anestézia, ktorá sa dá ďalej rozdeliť na analgéziu (odstránenie citlivosti na bolesť), tepelnú anestéziu (odstránenie citlivosti na teplotu) a pallanestéziu (strata vnímania vibrácií).

Poruchy, pri ktorých dochádza k oslabeniu vnímania citlivosti, sa nazývajú hypestézia alebo znížené hmatové vnímanie. Hypalgézia (zníženie vnímania bolesti), tepelná hypestézia (znížená citlivosť na teplotu) alebo palhypestézia (zníženie vnímania vibrácií) sú známe ako podformy. V prípade disociovanej senzorickej poruchy dochádza v určitej oblasti kože k zhoršeniu pocitu bolesti a teploty. Dotknutá osoba vníma bolesť iba ako dotyk alebo nátlak.

Je však tiež možné, že poruchy citlivosti vedú k zvýšenej informovanosti. Patria sem napríklad alodýnia. Postihnutí ľudia trpia bolesťou spôsobenou stimulmi, ktoré za normálnych okolností nevedú k bolesti. Pri hyperalgézii je zvýšená citlivosť na bolesť, takže bolesť spôsobujú aj menšie stimuly. V kontexte hyperpatie pacient vníma dotykové podnety ako nepríjemné. Ak je zvýšená citlivosť na dotyk, označuje sa to ako hyperestézia.