genetika

genetika je doktrína dedičstva a zaoberá sa genetickými informáciami a ich prenosom. V genetike sa podrobnejšie skúma štruktúra a funkcia génov. Ako dedičská teória patrí do odvetvia biológie a skúma jednotlivé charakteristiky, ktoré sa prenášajú na niekoľko generácií.

Čo je to genetika?

Johann Wolfgang von Goethe sa už okrem iného zaoberal morfológiou rastlín. Razil slovo „genetický“, ktoré bolo v tom čase spojené s embryológiou a romantickou prírodnou filozofiou. Genetickou metódou 19. storočia bolo skúmanie ontogénie organizmov, t. J. Ich vývoja ako samostatného alebo samostatného organizmu. Opakom ontogenézy bol vývoj kmeňa nazývaný fylogénia.

V skutočnosti sa slovo „genetický“ nakoniec stalo genetikou ako určená vedecká disciplína britského genetika Williama Batesona. To bolo v roku 1905 a to bol ten, kto razil toto slovo. Genetika bola dedičnou biológiou a ľudskou genetikou, ktorá sa bohužiaľ etablovala v Nemecku v roku 1940, keď sa požadovala rasová hygiena.

Genetika a ich špecializácia sú preto relatívne moderné a mladé. Až v 18. a 19. storočí sa objavili prvé intenzívnejšie predstavy o prirodzenom procese dedenia. Zakladateľom je augustiniánsky mních a učiteľ Gregor Mendel, známy svojimi experimentmi kríženia s kvetmi, rastlinami a hrachom, ktoré vyhodnotil a na základe nich vypracoval Mendelovské pravidlá pomenované po ňom. Uznal základné právo v dedičstve dispozície potomkom. Pravidlá stanovené Mendelom zaviedli klasickú genetiku, ktorá následne viedla k cytogenetike vrátane objavenia štruktúry, počtu a tvaru chromozómov, ktoré pôsobili ako nositelia genetických informácií.

Mendelove pravidlá platia iba pre organizmy, ktoré sú diploidné a majú haploidné zárodočné bunky, čo znamená, že dostali sadu chromozómov od oboch rodičov. Platí to pre väčšinu rastlín a živočíchov. Mendel použil hrachové semená a kvety, ktorých vlastnosti, farbu a tvar preskúmal podrobnejšie. Hoci ho zaznamenal pred štyridsiatimi rokmi, jeho zistenia sa uznali až v roku 1900. Iní biológovia a botanici dospeli k podobným záverom a objavili chromozómy. Teórie a pravidlá boli kombinované a dnes sú spoločným vlastníctvom genetiky.

Boli samozrejme preskúmané aj iné genetické javy, ktoré sa odchyľujú od Mendelových zákonov, napr. B. génová väzba. Preto sa pravidlá podľa Mendela medzitým stali neobvyklými.

Liečby a terapie

Genetická skladba, známa tiež ako genóm, hrá v genetike zásadnú úlohu. Môže to ovplyvniť živé bytosti aj vírusy. Genom je súhrn materiálnych nosičov všetkých zdedených informácií o bunke alebo víruse ‘. Skúmajú sa DNA, chromozómy a RNA vo vírusoch. De Genetik sa zaoberá štruktúrou genómov a interakciami medzi génmi. Je nevyhnutnou súčasťou genetiky.

U ľudí sa genóm skladá zo 46 chromozómov a 3 miliárd bázových párov. Posledne menované pozostávajú z asi 80 percent nedefinovanej DNA a 20 percent DNA kódujúcej gén. Asi 10 percent z toho reguluje metabolizmus, 90 percent sa zase používa na génovú expresiu špecifickú pre bunky. Toto sa zase týka biosyntézy proteínov, ktoré sa môžu použiť na identifikáciu genetickej informácie a požadovaných procesov.

Molekulárna genetika je tiež nevyhnutnou súčasťou genetiky, ktorá bola založená v roku 1940. Zaoberá sa biosyntézou, štruktúrou a funkciami DNA a RNA, ktoré sú na molekulárnej úrovni. Tiež pozoruje, ako tieto interagujú s proteínmi a ako sa medzi sebou správajú.

Odvetvie genetiky zahŕňa mnoho oblastí, medzi ktoré patrí nielen genetika, ale aj biochémia alebo biológia. Tu hrá zásadnú úlohu molekulárna podstata dedičnosti, replikácia DNA v bunke alebo makromolekúl a ich zmeny v obsahu informácií, ktoré potom z. B. sa môže vyskytnúť ako mutácia. Napríklad počas replikácie dochádza k presnej duplikácii DNA a vyskytuje sa iba vo veľmi špeciálnej fáze bunkového cyklu. Bunková a genetická duplikácia vedie k nárastu baktérií a pravekých baktérií. Enzýmy a suroviny hostiteľskej bunky sa používajú na RNA vírusov.

Ďalšou oblasťou genetiky je epigenetika, ktorá sa zaoberá prenosom vlastností všetkých potomkov, ktorí nevykazujú žiadne odchýlky v sekvencii DNA, ale zmeny v génovej regulácii.

Diagnostické a vyšetrovacie metódy

Či z. B. Závislosť od nikotínu alebo alkoholu je zdedená, je tiež súčasťou genetiky. Pretože genetické zloženie a ich genetický materiál majú výrazný vplyv na potomstvo, je genetický materiál vrátane štruktúry, funkcie a charakteristík kódovaný, choroby sa objavujú znovu a znovu, ktorých príčinou je zmena v DNA. Uvádzajú sa tu dedičné choroby, ktoré sa väčšinou nevyskytujú v detstve, ale skôr v dospelosti.

DNA sa nachádza hlavne v jadre bunky. Hneď ako genóm vykazuje defekty, sú genetické procesy v bunkách narušené. Cystická fibróza alebo Downov syndróm sú napríklad dve choroby, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku zmeneného genetického zloženia. Tieto zmeny sa prenášajú na ďalšiu generáciu buď prostredníctvom otcovho spermie alebo materskej vaječnej bunky a nemusia sa vždy vyskytovať v nasledujúcej generácii, ale môžu tiež preskočiť generácie.