Orientačná schopnosť

Každý deň si ľudia musia nájsť cestu v čase a mieste. Je dôležité dodržať termíny v určitom čase a na určitom mieste. Aby to bolo možné, majú ľudia kognitívne schopnosti Orientačná schopnosť.

Aká je schopnosť orientácie?

Koncept orientácie vychádza z psychológie. Všeobecne platí, že schopnosť orientácie je schopnosť nájsť cestu v priestore, čase alebo u vlastného jednotlivca.

Schopnosť mentálnej orientácie preto zahŕňa priestorové a časové vnímanie, ako aj vedomie seba samého. Ten obsahuje vlastnú identitu a súvisiace odkazy; situačný. Používa sa pri rozhodovaní o tom, ako sa ľudia správajú a konajú v rôznych situáciách.

V užšom zmysle znamená orientácia vo väčšine prípadov schopnosť lokálnej orientácie. Schopnosť orientácie je tiež jednou zo siedmich zručností potrebných na plynulé vykonávanie pohybových sekvencií. Interaguje so schopnosťou prispôsobiť sa, so schopnosťou reagovať, so schopnosťou rozlíšiť sa, so schopnosťou spojenia, so vyvážením a so schopnosťou rytmu.

Základný zmysel pre smer je vrodený. Líši sa od človeka k človeku, ale dá sa rozvíjať aj praxou. Existuje súvislosť medzi vedomým vnímaním prostredia, v ktorom človek býva, a schopnosťou orientovať sa.

Priestorová orientácia vo všeobecnosti znamená schopnosť pohybovať sa priestorovo a smerovo. Na tento účel sú potrebné rôzne zmyslové orgány, ktoré nám umožňujú nájsť cestu okolo. Uši a oči sa používajú hlavne na čistú orientáciu.

Ak sa pridá pohyb v priestore, zohrávajú úlohu aj svaly (hlboká citlivosť) a pocit rovnováhy. U zvierat sa pocit vône alebo vnímania teploty používa na orientáciu ešte viac ako u ľudí (okrem iných zmyslov, ako napríklad sonar, ktoré ľudia nemajú).

Funkcia a úloha

Orientácia hrá dôležitú úlohu pre ľudí a zvieratá. Priestorová orientácia sa učí predovšetkým pohybom v priestore, a preto súvisí s pamäťou. Mozog ukladá navštívené miesta ako dojmy. Ak osoba znova navštívi toto miesto, bude si to vo väčšine prípadov pamätať. Čím častejšie je toto miesto navštevované, tým lepšie si ho človek zapamätá. Vzťahuje sa to aj na čas, ktorý mal človek na to miesto.

To isté platí pre vzdialenosti, ktoré človek prekonal. Priestorová orientácia slúži nielen na to, aby sa posunula smerom k miestu na určitú vzdialenosť, ale tiež pomáha pri urážaní počas tohto procesu.

Na jednej strane má orientácia pomáhať ľuďom nájsť cestu okolo a pripomínať im miestnosti a miesta. Pritom využíva svoju pamäť a ukladá dojmy svojho okolia. Predpokladom je však vedomé vnímanie priestoru.

Na druhej strane ľudia využívajú svoju schopnosť orientovať sa spolu so zmyslom pre rovnováhu, aby pokryli vzdialenosti, napríklad aby nechodili do objektov alebo iných ľudí.

Ak je zmyslový orgán, ktorý sa používa na orientáciu, dočasne alebo trvalo poškodený alebo zdravotne postihnutý, je pre ľudí ťažšie nájsť si cestu okolo. V takom prípade je často nútený použiť na pomoc iné zmysly. Napríklad ľuďom je ťažké orientovať sa v tme v miestnostiach, ktoré im nie sú známe.

Oko už nie je sprievodcom a dotknutá osoba je nútená používať zmysel pre dotyk, aby sa zabránilo vtekaniu do predmetov alebo dokonca zakopnutiu o veci. Vďaka tomu sa bude v tejto miestnosti automaticky pohybovať pomalšie a menej bezpečne. Orientácia teda slúži aj na ochranu proti pohybom v najširšom slova zmysle.

Svoje lieky nájdete tu

Choroby a choroby

Schopnosť orientácie interaguje s cielenými reflexmi. V prípade pádu sa ľudia podporia, ak môžu, aby sa predišli zraneniam. Pri tomto postupe je potrebná aj priestorová orientácia, napríklad aby bolo možné odhadnúť vzdialenosti.

Ak je narušená interakcia rôznych zmyslov, schopnosť orientácie je znížená. Môže to spôsobiť dezorientáciu, závraty alebo nevoľnosť.

Napríklad choroby alebo sťažnosti, ktoré spôsobujú závraty, sa vo všeobecnosti spájajú s nedostatočnou orientáciou. Pocit rovnováhy je narušený av závislosti od závažnosti postihnutá osoba už nie je schopná nájsť cestu po miestnosti. V niektorých prípadoch môže dôjsť k pádom a zraneniam, pretože priestorová orientácia už nefunguje naplno.

Ak schopnosť orientácie nie je konštantná, odborník hovorí o dezorientácii a ak je úplná nedostatočná orientácia, je to dezorientácia. Toto sa netýka iba priestorovej oblasti, ale aj časovej alebo osobnej oblasti.

Ľudia s dezorientáciou často nedokážu určiť čas ani miesto. V závislosti od závažnosti, napríklad v prípade amnézie, môže byť narušená aj znalosť vlastného ja.

Ochorenia spojené s dezorientáciou môžu byť rôzne duševné choroby, ako sú psychózy, ale aj fyzické choroby, ako je demencia a Alzheimerova choroba. V poslednom menovanom prípade je dezorientácia okrem iného spojená s poruchami pamäti.

Ale spánok je tiež spojený s dezorientáciou. Vyzerá podobne ako pri iných poruchách psychogénnej orientácie. Patrí medzi disociatívne poruchy v medicíne a psychológii. Otrava oxidom uhoľnatým, nedostatok spánku, zvýšená telesná teplota alebo zvýšený intrakraniálny tlak môžu tiež súvisieť s ťažkosťami s orientáciou.

Ako symptóm ochorenia sa zvyčajne vyskytuje strata orientácie najskôr v čase, potom v priestore. Až potom je narušená orientácia vlastného ja. Postihnutí ľudia zabudnú napríklad na najjednoduchšie informácie o sebe alebo o ľuďoch v ich okolí. Môže to byť farba vlasov vášho najlepšieho priateľa, vaše vlastné narodeniny alebo dokonca vaše meno.