odhaliť

Prvým procesom vnímania je vnímanie percepčných štruktúr na senzorických bunkách. K tomu odhaliť vnímanie sa v mozgu porovnáva medzi aktuálne vnímanými stimulmi a stimulmi z pamäte vnímania. Iba toto porovnanie umožňuje osobe interpretáciu.

Čo je to poznanie?

Rozpoznávanie sa uskutočňuje na základe predchádzajúcich vnímaní, ktoré sa ukladajú do mozgu a používajú sa na porovnanie s každým novým vnímaním.

Ľudské anatomické zmyslové systémy im umožňujú prijímať podnety z ich okolia a zvnútra. Tento stimul je snímaný zmyslovými bunkami príslušného vnímacieho systému. Aby sme získali obraz o vlastnom prostredí alebo procesoch v rámci vlastného tela, je stimulačné snímanie iba prvou inštanciou vnímania. Cez aferentné nervové ústrojenstvo sa percepčná informácia dostáva do mozgu cez miechu, kde sa začína interpretácia, klasifikácia a rozpoznávanie stimulov. Obrázok je zložený v mozgu.

Percepčná psychológia rozdeľuje proces vnímania na tri rôzne úrovne: pocit, organizáciu a klasifikáciu. Prvá etapa napríklad vytvorí obraz objektu vo vizuálnom vnímaní. Krok organizácie organizuje obraz do pevnej formy z jednotlivých formulárov. Zmyslovému dojmu je priradený iba význam v poslednom kroku: vnímanie sa tak rozpozná.

Rozpoznávanie sa uskutočňuje na základe predchádzajúcich vnímaní, ktoré sa ukladajú do mozgu a používajú sa na porovnanie s každým novým vnímaním. Jedine porovnaním, kategorizáciou a posúdením svojho vnímania človek rozpozná napríklad určitý imidž ako osobu alebo predmet. Uznanie je teda jedným z posledných krokov v reťazci vnímania.

Funkcia a úloha

Podobne ako všetky živé bytosti aj ľudia pochopia fyzikálne vlastnosti svojho prostredia a vlastného tela zmyslami. Medzi tým, čo je známe, a tým, čo sa skutočne vníma, sú však viac či menej veľké rozdiely. To, čo záznamy zmyslových orgánov nemusia nevyhnutne zodpovedať tomu, čo sa nakoniec uznáva. Tento jav možno sledovať napríklad prostredníctvom optických ilúzií.

Subjektívne vnímanie navyše nezodpovedá vždy objektívne pôsobiacim stimulom z fyzického sveta, ktoré vyvolávajú vnímanie. Na ceste medzi uchopením zmyslového orgánu a krokom poznania mozog odfiltruje informácie z vnímania, zhrnie informácie, rozdelí vnímanie do kategórií a usporiada jednotlivé oblasti vnímania podľa ich dôležitosti založenej na skúsenostiach.

V prípade vnímania vizuálneho systému musí mozog najskôr odfiltrovať jednotlivé objekty z celkového vnímania na ceste k ich rozpoznaniu, rozpoznať tieto objekty ich porovnaním s vnímavými spomienkami a v poslednom kroku pochopiť celkový obraz.

Napríklad rozpoznávanie objektov sa v zásade opiera o stručnosť. Čísla sú vnímané podľa princípu stručnosti s najjednoduchšou možnou štruktúrou. Princíp blízkosti tiež umožňuje ľuďom vnímať obrazové prvky ako patriace k sebe, akonáhle sú obzvlášť blízko pri sebe. Princíp podobnosti navyše umožňuje ľuďom vnímať všetky časti obrázka s rovnakým tvarom alebo farbou ako celok. Symetrické štruktúry patria ľuďom k rovnakému objektu. Rovnaké pohyby alebo vzhľad a vymiznutie súčasne vytvárajú rovnako veľkú súdržnosť ako uzavreté čiary povrchu, spoločné oblasti ako ohraničené oblasti alebo súvislé pokračovanie obrazu prerušovaných prvkov.

Na základe týchto a ďalších princípov sa dojem vizuálneho vnímania transformuje z celkového dojmu na veľké množstvo extrahovaných informácií z formulára. Až po týchto procesoch sú jednotlivé objekty rozpoznané a majú interpretačný význam. Aby bolo možné rozpoznať a interpretovať objekty, mozog extrahuje vizuálne dojmy informácie o umiestnení objektov a spojení medzi rozpoznanými čiarami. V prípade rozpoznávania objektov sa extrahované objekty interpretujú porovnaním s vizuálnou pamäťou.

Toto porovnanie sa robí pomocou analýzy funkcií. Každý objekt predstavuje určitú množinu abstraktných prvkov a na základe týchto prvkov môže byť rozpoznaný. Skutočné rozpoznanie vnímania zodpovedá priradeniu, v ktorom je objekt klasifikovaný, a stáva sa tak zástupcom určitej kategórie.

V prípade zložitých objektov sa tieto rozdeľujú na jednoduchšie komponenty na rozpoznanie. Rozpoznanie čiastkových objektov a ich vzájomné usporiadanie umožňuje ľuďom rozpoznávať celý objekt. Uznávanie funguje podľa podobného princípu vo všetkých ostatných senzorických systémoch.

Svoje lieky nájdete tu

➔ Lieky na poruchy zraku a očné ťažkosti

Choroby a choroby

Vnímanie je komplexný proces. Rôzne percepčné poruchy v rôznych senzorických štruktúrach môžu spôsobiť, že sa subjektívne vnímanie viac alebo menej silne odchýli od objektívne pôsobiacich stimulov.

Ak lézie v nervových štruktúrach narušujú vnímanie, je to príčina. Ak to tak nie je, pravdepodobne existuje psychologická porucha vnímania. Napríklad zmyslové dojmy môžu ovplyvniť napríklad skúsenosti, záujmy a pozornosť. Neporušenosť anatomických štruktúr vnímania umožňuje objektívne zaznamenávanie stimulov. Subjektívne uznanie a interpretácia vnímania však umožňujú iba skúsenosti, záujmy a pozornosť.

Poruchy môžu byť prítomné vo všetkých podoblastiach vnímania. Poruchy vnímania môžu trpieť aj osoby s intaktnými senzorickými orgánmi. Poruchy vizuálneho vnímania sú často vyjadrené v neschopnosti rozpoznať rovnaký tvar alebo priestorovú polohu. Ostatné poruchy v oblasti vizuálneho vnímania súvisia s rozpoznaním tváre.

V prípade porúch vnímania sluchu často nie je možné klasifikovať zvuky alebo rozoznať jednotlivé zvuky. Mnohé poruchy rozpoznávania sú dočasnými nedostatkami vo vnímaní. Poruchy vnímania sú niekedy výsledkom všeobecných vývojových porúch a sú spôsobené nedostatočnou podporou. Ďalšou možnou príčinou je však narušené spojenie medzi percepčným obsahom a jeho reprezentáciou v percepčnej pamäti.

Poruchy rozpoznávania môžu byť tiež spôsobené fyzickými chorobami, ako je Alzheimerova choroba, alebo môžu byť vyvolané duševnými chorobami.