vnem je výsledkom vnímania bez interpretácie. Každý človek vníma podnety z reality filtrovaným spôsobom, a tak vytvára subjektívne vnímanie objektívnej reality. V prípade chorôb, ako je paranoia, anorexia alebo depresia, dochádza k narušeniu vnímania v dôsledku osobných filtrov.
Čo je to vnímanie?
Človek vníma realitu svojimi zmyslami. Má rôzne systémy vnímania: zmysel pre zrak, pocit sluchu, hlboká citlivosť, pocit chuti, čuch, vestibulárny pocit a zmysel pre dotyk. Niektoré z týchto zmyslov sú rušivé zmysly, ktoré zachytávajú hlavne podnety z vášho tela. Hlavnou úlohou senzorických systémov je však vonkajšia vnímavosť. Týmto spôsobom zmysly dávajú ľuďom obraz o situáciách a prostredí, v ktorom sa primerane pohybujú vďaka vnímaniu.
Na ľudí neustále prúdi nespočetné množstvo podnetov. Nie všetky tieto podnety dosiahnu jeho vedomie. Jednotlivé systémy vnímania odfiltrujú prichádzajúce stimuly podľa relevantnosti z vnímania. Výsledok vnímania sa liekom nazýva vnímanie a zodpovedá filtrovanému stimulačnému produktu, ktorý prekonáva prah vedomia.
Medzi vnímaním a skutočnou situáciou v zmysle nefiltrovaného vnímania sú vždy rozdiely. To, čo zasahuje ľudské vedomie ako vnímanie, nie je nikdy objektívna realita. Vnímanie sa líši od distálnych podnetov, ktoré zodpovedajú fyzikálno-chemickému objektu vnímania. Proximálny stimul musí byť tiež odlíšený od vnímania, ktoré zodpovedá obrázku predmetu alebo jeho častí v receptoroch.
Funkcia a úloha
Vnímanie zodpovedá zmyslovému vnímaniu predmetu alebo subjektu. Vedomé uchopenie a rovnako vedomá identifikácia nezahŕňajú vnímanie. Rozpoznávanie a identifikácia vychádzajú len z vnímania. Vnímanie teda zodpovedá podnetom, ktoré sa dostanú do mozgu a môžu napríklad zodpovedať čiernej škvrne na bielom pozadí. Až po procesoch spracovania vnímania, ako je kombinácia a sumácia, sa vnímanie vníma a uznáva napríklad ako škvrna kávy na tričku.
Okrem čisto subjektívneho vnímania zahŕňa vnímanie aj neurofyziologické procesy zmyslového vnímania, na ktorých je toto vnímanie založené. V tomto kontexte môže vnímanie zahŕňať napríklad príchod stimulov na senzorické bunky vnímacieho aparátu, konverziu týchto stimulov na bioelektrickú excitáciu a migráciu stimulov do centrálneho nervového systému.
Vnímanie je výsledkom filtračných procesov vykonávaných percepčným prístrojom na ochranu pred nadmernou stimuláciou. Nikto takto nevníma objektívnu realitu. Každý výsledok percepčného procesu je subjektívny a je určený filtrami, ako sú osobné skúsenosti, svet emócií, situačný kontext a socializácia jednotlivca. Vnímanie je vždy relevantné pre danú situáciu, to znamená, že majú význam súvisiaci s kontextom.
Filtre ľudského vnímania sú tiež formované postojmi ľudí, hodnotami, záujmami a skúsenosťami. Napríklad vnímanie určitej situácie bude s väčšou pravdepodobnosťou obsahovať dojmy, ktoré potvrdzujú vopred stanovený názor, ako tie, ktoré sú v rozpore s vopred stanoveným názorom alebo očakávaním situácie.
Medzitým osobné záujmy nasmerujú pozornosť ľudí a ovplyvňujú tak ich vnímanie. Každý, kto práve mal dieťa, vidí na ulici viac detí ako pred narodením. Tento vzťah ukazuje, do akej miery sú vlastné skúsenosti zapojené do filtrovacích procesov vnímania, a tak formujú vnímanie jednotlivca. Vnímanie je vždy špecificky prežívané, subjektívne prežívané a vedome vnímané výsledky z procesu filtrovania prichádzajúcich percepčných stimulov. To znamená, že dvaja ľudia musia vychádzať z rovnakej situácie s odlišným vnímaním.
Svoje lieky nájdete tu
➔ Lieky proti depresívnej nálade a na zmiernenie náladyChoroby a choroby
Vnímanie je vždy subjektívnym narušením reality. V závislosti od toho, čo jednotlivec zažil v minulosti, môžu jeho vnímania nadobudnúť aj absurdné rozmery a stať sa vedome rozpoznateľnými ako deformácie pre cudzincov. Je to napríklad prípad porúch autoportrétu, ako je anorexia, pri ktorej sa tí, ktorých sa to týka, považujú za nadváhu, hoci objektívne sú už jasne podvýživení.
Ľudia s paranoiou tiež trpia neobvykle zdeformovaným vnímaním. Tento stav zodpovedá duševnej poruche s klamlivými tendenciami, ako je paranoia alebo paranoia. Pacienti s paranojou trpia skresleným vnímaním svojho prostredia, ktoré je vnímané ako nepriateľské av extrémnych prípadoch dokonca škodlivé. Výsledkom paranoja je úzkosť voči agresívne podozrivému postoju. Pacienti často veria v sprisahanie proti sebe.
Paranoidné reakcie môžu mať neurotickú povahu, ale môžu sa vzťahovať aj na vážne psychotické formy. Neurotické paranoidné osobnosti sú príliš citlivé na odmietnutie. Sú veľmi chorí a sú veľmi podozrievaví voči ľuďom okolo seba.
Ľudia s depresiou tiež trpia narušením vnímania s extrémne negatívnymi účinkami. Často predpokladajú, že ich nikto nemá rád alebo že zlyhávajú. Tieto presvedčenia sa odrážajú v ich vnímacích filtroch a umožňujú im vytvárať ešte viac vnemov, ktoré potvrdzujú ich vieru. Silne negatívne vzorce myslenia lekári opisujú ako nefunkčné a prakticky v každom prípade vedú k negatívnemu skresleniu reality.
